Ku kynológií som sa dostal cez našu Suku Koru, ktorá bola náš prvý pes s PP. Korina mala niečo cez rok a už mala základy. Aj keď mala chyby, ktoré vylučovali zaradenie do chovu (najvážnejšia asi bola zlomený zub, ktorý jej znemožňoval poriadne držať rukáv), tak to bola ideálna šanca otestovať a naučiť si nejaké veci ohľadne športovej kynológie. Po čase si Koru zobral na stráženie k domu môj brat Michal a mne začala každodenná práca so psom chýbať. Veľmi rýchlo bolo rozhodnuté a už som začal zháňať nového adepta na jej miesto .Rozhodnutia padlo na chovateľskú stanicu zo Západných Čiech z ktorej som si vybral veľmi zaujímavé spojenie. Vybral som si asi jediného vlkosivého psíka z vrhu, ktorý však ako sa ukázalo nemal spustený jeden semenník. Preto som začal obzerať po iných možnostiach. V tom čase som už bol prijatý na UVL v Košiciach kde som nastúpil v šk.r. 2008/2009 . Na škole som stretol spolužiačkinho kamaráta Ivana Gabaľa, ktorý mi dal kontak na Matúša Balúna a jeho CHS Malý Lumpík. Pre mňa to nebolo vtedy nič známe ale tak som si povedal, že ak budem mať prvý výber zo súk a budem vidiel ich maminu tak sa rozhodnem na mieste. Predbežný pohľad na šteniatka a ich mamu ma jednoznačne presvedčil. Cedra na mňa urobila dojem po všetkých stránkach a šteniatka rozhodne tiež. Výber bol jednoduchý pretože psík bol len jeden a už bol obsadený. Bol som pevne odhodlaný zobrať si tmavé zviera avšak všetko sa zmenilo keď som sa začal s malými naťahovať o handru. Jednoznačne môžem povedal, že mňa si vybrala moja terajšia sučka a ako najväčšia a naj dominantnejšia ostatné zvalcovala. Takže mi prischlo jediné svetlé šteňa z celého vrhu čo ma však už netrápilo pretože vo všetkom prelčila moje očakávania. S Jessou sa tak trápime až do dnes a môžem povedať že je to cela mamina.